Článok

[ČLÁNOK] Bezodpadový baby boss

Po príchode domov sme začali na drobné rozoberať, ako napasovať Damiánika do nášho bezodpadového spôsobu života. Zlé jazyky tvrdili, že sa to nedá.

Keďže sme už dopredu predpokladali, že budeme robiť všetko preto, aby náš malý bol veľký bezodpadáč, napísala som žiadosť o odpustenie poplatku za komunálny odpad za naše čerstvo vyliahnuté dieťatko. Podarilo sa a poplatok máme na tento rok odpustený (potrebné dokumenty nájdete v blogu s názvom Bezodpadový začiatok).

Prečo sa o to tak veľmi snažíme, aby bol Damián bezodpadový, nám práveže nepríde ako niečo, čo robíme navyše, ale ako to najprirodzenejšie a najsprávnejšie. Mnohí sa ma pýtate, ako sa dá mať doma bezodpadové bábo, a preto som sa rozhodla všetko spísať do série blogov, ktorou vám budem postupne odkrývať, aké logické, ekologické, ekonomické a zábavné to všetko môže byť. Samozrejme toto vyhovuje nám, takto to cítime my. Neberte to ako návod, ani ako moje mudrovanie, ale skôr ako inšpiráciu, že sa dá aj takto a vyberte si z toho to, na čo ste pripravení, alebo čo s vami rezonuje.

O vylučovaní, alebo do čoho Damián kaká a ciká

Ešte predtým, ako sa malé narodí, rodičia potrebujú urobiť vážne rozhodnutie, ako to bude s jeho prebaľovaním. Budú používať jednorazové plienky a stanú sa z nich pravidelní prispievatelia odpadu na skládku odpadov? Alebo budú používať látkové plienky a prehryznú aj prácu navyše ako je ich pranie, žehlenie, skladanie? Alebo zájde niekto ešte ďalej a dá sa na cestu prirodzenej hygieny dojčiat resp. bezplienkovej komunikačnej metódy? Za mňa bola ešte donedávna voľba jasná, a tak Damián 3,5 mesiaca nosil látkové plienky. Potom vo mne nastal zlom, ktorý sa postupne lámal už veľmi dlho a zo dňa na deň bol Damián zrazu bez plienky.

Veľmi zjednoduším a nahrubo vykreslím porovnanie spomínaných spôsobov plienkovania/bezplienkovania, pre tých, ktorí sa nedočítajúj ďalej:

Dieťa za svoje kakacio-čúracie obdobie do plienky (cca 2 roky) spotrebuje jednu tonu (slovom JEDNU TONU) nerecyklovateľných jednorazových plienok, ktoré skončia na skládke odpadov, kde sa rozkladajú cca 500 rokov, alebo sú spálené v spaľovni, kde zbytočne premokrujú spaľovaný odpad. Nebudem hovoriť, aké je to nepriaznivé pre životné prostredie, keďže hlavné zložky jednorazovej plienky sú polypropylén a polyetylén, čiže plasty. Pre našu peňaženku to znamená vyhodených často oveľa, oveľa viac ako 700 € na skládku odpadov. Vedeli by ste si predstaviť tento balíček peňazí použiť efektívnejšie?

Alternatívou sú jednorazové kompostovateľné plienky. Aj keď tak vyzerajú, nie sú podľa mňa ekologickým ani ekonomickým riešením. Rozkladajú sa dosť dlho a určite nemáte kompostér, do ktorého by ste zmestili 1 tonu použitých plienok. Navyše ich životnosť tiež nie je dlhá a čo krátko žije, nie je ekologické.

Najlepšie z toho vychádzajú látkové plienky, ktoré síce spotrebujú váš čas, vodu, elektrickú energiu pri praní, prací prostriedok, niekedy aj nervy, ale za tú bezodpadovosť a spokojný zadoček vášho dieťatka určite stoja. Pri látkových plienkach urobíme väčšiu investíciu jednorazovo a po skončení prebaľovacieho obdobia dieťaťa ich vieme ešte nechať pre druhé bábätko, darovať ich, alebo predať. Výber látkových plienok je obrovský, sú funkčné, krásne, praktické, farebné, slovenské, české, z rôznych materiálov, rôzne sa zapínajúce (u nás v obchodíku nájdete od českej značky Bamboolik, ktoré mám osobne vyskúšané a som s nimi veľmi spokojná, ak by ste chceli vyskúšať iné značky, odporúčam www.nosime.sk). Štvorce, vkladačky, pulky, AIO,AI2, SIO, to všetko je látkovanie. Pre nás to ale znamená častejšie, oveľa častejšie pranie, žehlenie, skladanie a tak dokola. Kým sme u nás doma používali látkové plienky, nikdy nesmelo chýbať žlčové mydlo (nájdete u nás od firmy Sonett, alebo pre vegánov kokosové mydlo, ktoré splní rovnakú úlohu) a od ekologický prací prášok špeciálne na plienky (od firmy Bamboolik), ktorý bieli a zároveň dezinfikuje (nájdete u nás v obchode na váhu). Látkové plienky sú z bavlny, a tak sú pre dieťatko jednak príjemné (Damián nemal ani raz zapareninu) a po ich dopoužívaní ich môžeme využiť ako handry, prípadne ich skompostovať.

Najvyšší level je bezplienková komunikačná metóda.

Vždy som obdivovala ženy – mamky, ktoré sa na niečo takéto dajú. Vždy mi to dávalo zmysel, ale na druhej strane som vždy tvrdila, že do tohto nikdy nepôjdem, lebo mi to celé znie veľmi neuveriteľne.

Po 3,5 mesiacoch používania látkových plienok, kedy sa nám podarilo zachytiť 90 % Damiánikového kakania (rozumej, keď začne bábo dávať signály, že mu treba, podržíš ho nad umývadlom, záchodom, lavórom, vedierkom alebo inou nádobou a ono sa vykaká/vyčurá, usmeje, usmeješ sa aj ty a neperieš 🙂 ),som si myslela, že toto je môj strop v bezplienkovej metóde.

Zo zvedavosti som si kúpila knihu Bez plienky! (môžeš si ju u nás v obchodíku požičať za dobrovoľný príspevok) a keď som prečítala, že bábätka vlastne v mokrom nechcú byť, a tak nám dávajú najavo cez deň, ale aj v noci nekľudom, že chcú cikať, hneď najbližšiu noc bol Damián bez plienky. A hádajte čo? Posteľ suchá a u nás sa zmenilo len to, že pred, počas, alebo po nočnom kojení som ho dala vycikať. Odvtedy je bez plienky. Občas sa nám podarí vyrobiť nejakú mláčku aj tam, kde nemá byť, ale to patrí k tomu. Učíme sa spolu a tešíme sa z každej potreby, ktorá skončí tam, kde chceme.

Keďže je toho k plienkam, aj bezplienkovej metóde veľmi veľmi veľa, chystáme pre vás, drahé mamy, parádny workshop/webinár, na ktorom doplním ďalšie informácie, aby ste si mohli vybrať tú cestu, ktorá je pre vás najlepšia. Prezradím tiež, ako sa z bezplienkovej metódy môže stať zábavná rodinná hra, ako si zabezpečiť nevyčerpateľnú zásobu ekologických vlhčených utierok za pár drobných a ako poskladať látkové štvorcové plienky na rôzne spôsoby.

Aj v nosiči je Damián bez plienky a keď mu treba cikať, jednoducho to dá najavo svojou nespokojnosťou. Vyciká sa do trávy a môže sa v pokoji nosiť ďalej.